Čína zblízka: zlá kvalita ovzdušia naštartovala energetický prevrat

Čína zblízka: zlá kvalita ovzdušia naštartovala energetický prevrat

07. února 2020

Čína je krajina s najrýchlejšie rastúcou ekonomikou a zároveň najpočetnejšou populáciou na svete. K svojím naj si však pridáva aj prvenstvo v produkcii skleníkových plynov. V dôsledku toho sa Čína dlhodobo potýka s environmentálnymi problémami ako je znečistenie ovzdušia. Symbolom zmeny sa stal masívny rozvoj obnoviteľných zdrojov, ktorý zažíva doslova boom v posledných rokoch.

Dá sa povedať, že do roku 2015 bolo pre radového obyvateľa Číny nerelevantné sledovať kvalitu ovzdušia zverejňovanú čínskymi meraniami. Často totiž nekorešpondovali s realitou. Ľudia si však začali tento problém postupom času uvedomovať, jeden zo zlomov, kedy sa zosilnila verejná diskusia na túto tému bol práve rok 2015, kedy sa na internete objavil nezávislý filmový dokument „Under the Dome“ čínskeho novinára Chai Jinga. Film zaznamenal obrovský počet sledovaní a v priebehu pár dní bol z internetu čínskymi úradmi stiahnutý.

Odborníci sa zhodujú, že nová politika presadzujúca prechod na obnoviteľné zdroje energie a dekarbonizáciu nie sú priamou reakciou na prichádzajúcu klimatickú krízu, ale skôr výsledok troch problémov sužujúcich krajinu: riešenie energetickej bezpečnosti, riešenie zdravotných rizík spôsobených dlhodobo zlou kvalitou ovzdušia vo veľkých čínskych mestách a reakcia na slabé stránky „starého“ modelu hospodárskeho rastu, založeného na uhlí a ťažkom priemysle.

Miliardy dolárov do zelenej ekonomiky

Čína sa formálne pripojila k štátom, ktoré prijali Parížsku dohodu a zaviazali sa ku konkrétnym opatreniam k zmierneniu klimatickej krízy. V súlade s touto dohodou sa Čína zaviazala k zastaveniu rastu spotreby uhlia s očakávaným vrcholom najneskôr v roku 2030. Čínska spotreba uhlia zostala v posledných rokoch porovnateľne stabilná a podiel uhlia na celkovom energetickom mixe sa každý rok mierne znižuje. Čína sa okrem iného zameriava na zníženie uhlíkovej náročnosti, plánuje znížiť CO2 na jednotku intenzity HDP o 60-65 % v porovnaní s rokom 2005. 

Čínska snaha sa takisto prejavuje vo vývoji a investíciách do sektoru obnoviteľných zdrojov. Začiatkom roku 2017 Čína oznámila, že do roku 2020 investuje 360 miliárd dolárov do obnoviteľnej energie a pozastaví plány vystavať 85 elektrární na uhlie. Do roku 2050 podľa oficiálnych plánov prejde energetický mix celkovou premenou a väčšina elektrickej energie bude generovaná z obnoviteľných zdrojov (predovšetkým so zameřaním na vodnú, veternú a solárnu energiu). Oficiálny plán zahrňuje ambíciu nainštalovať kapacitu ďalších 100 GW fotovoltaických systémov, už do roku 2019 bolo nainštalovaných 174 GW a 200 GW kapacity veternej energie. 

Príležitosť pre moderné riešenia

Súčasné štúdie predpokladajú, že emisný vrchol CO2 by Čína mohla dosiahnuť už aj v roku 2025. Na teraz však energetickému systému stále dominuje uhlie a fosílne palivá. Odborníci poukazujú na skutočnosť, že tento druh energie sa masívne využíva v priemysle a teplárenstve, čo proces dekarbonizácie sťažuje v porovnaní s inými krajinami. Aj keď využívanie uhlia od roku 2014 klesá, Čína stále spotrebúva viac uhlia ako ostatné krajiny sveta dohromady. Približne 73 % emisií COČína vyprodukuje spracúvaním uhlia, čo je viac ako množstvo emisií zo všetkých európskych, afrických a latinskoamerických krajín. Ďalších 15 % emisií CO2 pochádza z ropy.

Čína sa snaží o redukciu CO2 emisií v priemysle rôznymi spôsobmi. V roku 2018 Peking zaviedol Akčný plán, ktorý si vyžaduje 480 miliónov ton uhlíkovej kapacity z produkcie ocele, aby do roku 2020 spĺňala tzv. štandard „ultra nízkych emisií“ (ultra-low emission standards). Čína takisto modernizuje svoju elektrickú rozvodnú sústavu pomocou efektívnejších „ultra superkritických“ elektrární, ktoré vyrábajú viac energie pri menšom množstve uhlia. K ďalším štátnym opatreniam patrí zavedenie zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCS), ktoré zostáva v počiatočných fázach vývoja. Čína taktiež zvyšuje využívanie zemného plynu. V porovnaní s uhlím zemný plyn počas spaľovacieho procesu vyprodukuje o 50 až 60 % menej emisií CO2.

Koncom roku 2017 čínska vláda predstavila Plán na zriadenie národného trhu s uhlíkovými kreditmi, celoštátneho systému obchodovania s emisiami (ETS), ktorý má motivovať spoločnosti k znižovaniu emisií spoplatňovaním CO2. Pilotný program tohto plánu bol spustený už v roku 2011 v piatich mestách v Hubei a Guangdong. Program dosiahol určité úspechy, od svojho zavedenia sa na regionálnych trhoch s uhlíkom obchodovalo približne s 38 miliónmi ton CO2.

Čína tiež usiluje o väčšiu elektrifikáciu prostredníctvom podpory používania elektrických vozidiel v odvetví dopravy, elektrifikácie domácností na vidieku a priemyselných procesov a podpory prijatia účinnejších zariadení pre konečných užívateľov, ako je technológia tepelných čerpadiel, v čínskych budovách.

Vývoz fosílnych riešení - limit svetovej dekarbonizacie

Čína naštartovala zmenu u sebe doma a behom nasledujúceho desaťročia sa jej snáď podarí realizovať kľúčové kroky k potrebnej redukcii emisií. Kameňom úrazu však začínajú byť investície do zahraničných fosílnych projektov.

Čína v rámci projektu Jeden pás, Jedna stezka (One Belt One Road) realizuje či plánuje realizovať stavby viac ako 300 uhoľných elektrární napríklad v Turecku, Vietname, Indonézií či Bangladéši a v ďalších krajinách. Zahraniční pozorovatelia to odôvodňujú, že týmito investíciami si čínski inžinieri a robotníci, ktorí stavali uhoľné elektrárne, udržia zamestnanie. „Mnohí odchádzajú do zahraničia,“ budujú energetické projekty pre rozvojové krajiny, väčšinou ako súčasť čínskej iniciatívy One Belt One Road. 

Autor: Žofia Žigová

Žofia Žigová vyštudovala magisterský odbor Čínská filologie na Univerzite Palackého v Olomouci, kde teraz pôsobí v rámci postgraduálneho štúdia. Venuje sa výskumu etnickej skupiny Yi.

 

Zdroje:

www.nature.com, climatenexus.org, weforum.org, sciencedirect.com, chinapower.csis.org, archive.org/details